Ako riešiť nezamestnanosť? Odpovedí je niekoľko.

1.  Najdôležitejšia je samozrejme motivácia. Kto bude pracovať, ak nemusí? Nie je to hlúpe, keď pracujúci človek má taký istý príjem ako nezamestnaný? Prečo sa nevrátime do obdobia druhej Dzurindovej vlády, keď " najnepopulárnejší minister" Kaník zaviedol reformy, ktoré pomohli zamestnanosti? To bola motivácia, to bolo potrebné. A ako to skončilo? Samozrejme SDKU sa zľakla a Kaníka odvolala.

2. Druhý bod sa týka tiež MPSVR, Zákoník práce. Chceme sa viac prikláňať na stranu zamestnancov alebo zamestnávateľov? Ja si myslím, že na stranu zamestnávateľov. Zamestnávatelia znižujú nezamestnanosť.  Ak je tento zákon pre nich výhodný ( aj za cenu napr. nadčasov) určite budú viac profitovať a tým pádom je možnosť zamestnania ďalšej pracovnej sily a to nehovorím o väčších ziskoch, z ktorých musia platiť dane.

3. Daňový systém. Jednoznačne treba zjednodušiť výber daní. Rovná daň, ktorá u nás funguje, bola vynikajúcim nápadom, za ktorý sa jednoznačne musíme poďakovať pánom I. Miklošovi a R. Sulíkovi. Je paradox, že svet ju vítal s nadšením a u nás sa ozývali hlasy na jej zrušenie. Hlavne p. Fico ju chcel rušiť a nakoniec sme videli, že aj on si uvedomil, aký to bol dobrý nápad. V prvom roku jej fungovania bol badateľný nárast vybraných daní a čo bolo hlavné, ľudia nemali problém s počitaním daní.

4. Justícia a vymožiteľnosť práva určite neprispieva zamestnanosti. Demonštrujme si to na príklade. Firma, ktorá neplatila druhej firme si "žije ďalej" a firma, ktorá konala čestne skrachovala. Ako sa za posledné roky zlepšila táto oblasť? Ironicky môžeme konštatovať. Ďakujeme pánu Bohu za šéfa Najvyššieho súdu, ktorý pracuje v obyvačke pred TV.

Tak trochu prierez zamestnanosti. A ktorá vláda riešila tento problém.

V roku 1993 sa Slovenská republika stala suverénnym štátom. Situácia v rokoch 1993-1998 bola veľmi zlá. Prezamestnanosť, ktorá nám zostala po odbodí socializmu, sa musela vyriešiť.  Vladimír Mečiar nás síce dostal do izolácie a spôsoboval mnoho zlého, ale bolo by nefér tvrdiť, že za všetko môže jeho garnitúra. Vo voľbách v roku 1998 sa SDK, SDĽ ( jej členom bol aj R. Fico), SMK, SOP spojili. Táto vláda sa nazývala aj "vládou zmeny". Kedže to bola široká koalícia, ktorá mala hlavný cieľ eliminovať V. Mečiara, toho so zamestnanosťou veľa nenarobila. V roku 2002 by málokto povedal, že vládu bude znova viesť M. Dzurinda. Túto vládu mnohí považujú za nejlepšiu, aká tu kedy bola( až na voličov Smeru-SD). Vtedy sme zažili "boom". Ekonomika vďaka reformám začala napredovať, dostali sme sa do EÚ, stali sme sa členmi WTO, investori začali mať záujem o našu krajinu. Nezamestnanosť klesala prudko dole. Ďalšie voľby vyhral Smer-SD a vytvoril koalíciu s HZDS-DS a SNS a systém sa začal rozpadať. Zákonník práce bol prerobený p. Tomanovou, súdy začal spravovať p. Harabín, financie riadil podnikateľ a čo bolo hlavné, prestalo sa motivovať obyvateľstvo k práci. Nezamestnanosť síce klesala, ale prišla kríza, ktorá všetko zmenila a bolo sa aspoň na čo vyhovárať. V roku 2010 nový líder SDKU-DS zostavoval vládu, ktorá mala plán nadviazať na úspešné roky tzv. druhej Dzurindovej vlády. Je škoda, že I. Radičová nedovládla. Mohli sme prežiť dlhovú krízu s odborníkmi a nie populistami, ktorí hľadajú iba voličov.

Dúfajme, že po marcových voľbách bude Slovensko natočené správnym smerom a vyhrá zdravý rozum. Podporujme zamestnanosť. Tú podporíme iba cez zamestnávateľov.